Výstava IBI PATRIA MEA
Kategória :Nezaradené
Slovenská pošta, a. s., Poštové múzeum, Poštové múzeum v Prahe, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky a Českej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov pripravili v dňoch od 11. apríla do 29. apríla 2018 spoločnú výstavu s názvom: IBI PATRIA MEA, ktorá je venovaná 100. výročiu vzniku Československa. Cieľom výstavy je prostredníctvom výtvarných návrhov, poštových známok, tlačových listov a ďalších filatelistických produktov zoznámiť návštevníkov s rôznymi kultúrnymi a spoločenskými aspektmi, významnými medzníkmi vo vývoji oboch národov. Na výstave je možné vzhliadnuť jedinečné originálne exponáty výtvarných návrhov, ktoré sú mimoriadne umelecky hodnotné a predstavujú skvosty zbierok Poštového múzea. Zo štyroch výstavných miestností v historických priestoroch Palazzo della Cancelleria v Ríme realizovala slovenská strana jednu, ktorú nazvala „V srdci Európy“, s tým, že jej ideový zámer má snahu predstaviť najvýznamnejšie stopy histórie, udalostí a osobností, ktoré formovali našu krajinu. Celý zámer sleduje chronologickú postupnosť tak, ako je to opísané na úvodnom paneli, z ktorého uvádzame:
Na území Slovenska sa nachádza množstvo pravekých pamiatok, čo dokazuje starobylosť krajiny. Prvou veľmocou, ktorá sa bytostne dotkla nášho územia bola Rímska ríša, ale jeho dnešný charakter mu dali až Slovania, ktorí prijali vieru a písmo sprostredkované vierozvestcami Cyrilom a Metodom v 9. storočí. Neskôr sa na veľkomoravských základoch sformovalo tisícročné kráľovstvo – Uhorsko. Jeho vznik na prelome 10. a 11. storočia, ako aj začiatky našich miest v nasledujúcom období dokladuje veľké množstvo pamiatok. Veľa z nich sa dostalo aj na poštové známky, ale ešte viac ich na túto poctu čaká.
Slovensko je však aj krajinou vedy a techniky. Dokazuje to nielen Banská Štiavnica ako centrum technického učenia a unikátnych vodohospodárskych systémov – tajchov, špeciálnych vodných nádrží, ktoré dômyselným spôsobom pomáhali pri hlbinnej ťažbe rúd alebo najstarší nepretržite fungujúci podnik v Európe – mincovňa v Kremnici, ale aj mnohé ďalšie pamiatky. Na tieto priemyselné tradície nadviazali mnohí slovenskí vedci ako napríklad vynálezca padáka Štefan Banič, priekopník bezdrôtovej telegrafie Jozef Murgaš, alebo zakladateľ teórie parných a plynových turbín Aurel Stodola. Nezaostávajú za nimi ani naši umelci, spomeňme len básnika Pavla Országha Hviezdoslava a spisovateľov Jozefa Gregora Tajovského alebo Elenu Maróthy-Šoltésovú.
Národ žijúci medzi Dunajom a končiarmi Tatier bol neraz podrobený ťažkým skúškam, ktoré preverili jeho schopnosti a odolnosť. Väčšinou obstál so cťou, či už to bolo pri vzniku Československa, vzopretí sa nacistickému Nemecku v Slovenskom národnom povstaní, alebo pri okupácii vojskami Varšavskej zmluvy roku 1968. K naplneniu jeho snov o samostatnosti došlo 1. januára 1993, kedy po prvý raz v histórii vznikla skutočne nezávislá Slovenská republika. V slovenských dejinách nájdeme aj veľa politicky aktívnych osobností, ktoré sa významným spôsobom zapísali do povedomia slovenského národa. Takými boli Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka, Alexander Dubček a ďalší.
Dnes je Slovensko už etablovaným a plnohodnotným štátom Európskej únie a členom najprestížnejšieho ekonomického klubu – „Eurozóny“. Dobré meno Slovenska po celom svete v súčasnosti šíria nielen mnohí vynikajúci vedci, umelci a športovci, ale aj obyčajní dobrosrdeční ľudia, obyvatelia krásnej krajiny v strede Európy.
Slovenská pošta, a. s., Poštové múzeum touto výstavou plní svoj cieľ rozširovať povedomie o slovenskom národe a jeho dejinách aj za hranicami našej vlasti. Svoju pozornosť upriamuje tak na bohatosť našej kultúry, kresťanské tradície, ako aj proeurópske hodnoty, ktorými naša krajina disponuje. Spolupráca s českou stranou zas odkazuje na dobré vzťahy oboch národov aj po rozdelení ich spoločného štátu.
